Vysokou školu a fakultu vybíral Dávid dlouho a pečlivě. Nakonec si tento rodák ze slovenského Prešova vybral Brno, Masarykovu univerzitu a Přírodovědeckou fakultu. Líbily se mu nejen snadno dostupné informace o přijímačkách na MU, možnost zapisovat si na Přírodovědě i předměty z jiných fakult a úplně jiných oborů, ale i jeho láska k biatlonu, kterému se může v Brně dál věnovat.
Myslím, že už od mala som prejavoval náklonnosť k matematike. Popri svojich starších súrodencoch som sa učil počítať už od škôlky, a tak keď sme si v prvom ročníku na základnej škole mali vyrobiť svoju prvú vizitku, ja som si sám seba predstavoval ako učiteľa matematiky.
Áno, na osemročnom gymnáziu v Prešove sme mali veľmi dobrú učiteľku fyziky, ktorá nás posielala na všetky možné súťaže. A práve toto ma prvotne priviedlo k fyzike. Zároveň to pre mňa bola príležitosť „vypadnúť“ sem tam zo školy, keďže na súťaže sme chodili aj do Košíc, Bratislavy či Prahy. Každý rok sme sa zúčastňovali fyzikálnej olympiády, no oveľa viac ma bavili tímové súťaže, akými sú Náboj či Fyziklání.
Výber fakulty bol v mojom prípade celkom zdĺhavý vylučovací proces. Začínal som výberom krajiny a konkrétneho mesta v nej. Chvíľu som seriózne uvažoval, že by som šiel študovať do zahraničia, no nakoniec som sa rozhodol zostať doma (áno, pod týmto pojmom myslím Slovensko aj Česko) a môj výber sa tak zúžil na tri mestá – Bratislavu, Brno a Prahu. Pri Bratislave som mal pocit, že pokiaľ ide o informácie pre uchádzačov, žili tamojšie školy len predchádzajúcim, resp. aktuálnym akademickým rokom, kým tie v Čechách mali už začiatkom môjho maturitného ročníka zverejnené všetky podstatné informácie k prijímačkám. Praha sa mi zdala príliš preplnená turistami. Na mojom zozname tak zostalo iba Brno, ktoré malo navyše vybudovanú najlepšiu infraštruktúru na to, aby som sa naďalej mohol venovať biatlonu. Niekedy, keď sa ma ľudia pýtajú, prečo som si vybral práve Brno, rovno odpovedám, že v prvom rade kvôli biatlonu a až v tom druhom kvôli dobrej vysokej škole. Vždy sa na tom dobre pobavia. Aby som sa ale vrátil k otázke, po výbere mesta mi zostával výber školy. Tu som zvažoval medzi MUNI a VUT. Pre MUNI som sa rozhodol, pretože ma oslovila možnosť zapisovať si aj predmety z iných fakúlt a úplne iných odborov, čo relatívne hojne aj využívam.
Určite áno. Svoje rozhodnutie vôbec neľutujem. Je tu veľmi dobrá atmosféra. Mám výborných spolužiakov, s ktorými si pomáhame pri vypracovávaní úloh, čo je naozaj obrovské plus. Zároveň sú takmer všetci učitelia veľmi milí a na hodinách panuje familiárna nálada, čo mi maximálne vyhovuje. Pravdu povediac, ani si neviem predstaviť, že by to mohlo byť nejako inak, keďže sme na odbore v ročníku len štyria chalani.
Ako som už spomínal, od detstva som prejavoval náklonnosť k počítaniu a na gymnáziu, sa ma ujala veľmi dobrá učiteľka fyziky. Vedel som, že tento odbor budem chcieť určite študovať aj na vysokej škole. Výučba matematiky, oproti fyzike, pre mňa na gymnáziu až taká dobrá nebola, a preto som sa chcel i na univerzite matematike (a to hlavne takej tej definícia-veta-dôkaz) čo najviac vyhnúť. Odbor Fyzika – nanotechnologie sa zdal byť pre mňa úplne ideálny, keďže obsahoval viac praktických fyzikálnych predmetov práve na úkor tých matematických.
Nebudem klamať, prvý semester bol náročný. Tým, že som sa snažil od prvého dňa pristupovať k učeniu zodpovedne a naozaj sa všetko priebežne učiť, neostávalo mi veľa voľného času. Musím ale podotknúť, že fyzikálne odbory sú špecifické v tom, že k povinným predmetom sa naozaj vypláca zapisovať si aj voliteľné. Namiesto odporúčaných 30 kreditov na semester som tak mal hneď v prvom semestri zapísaných 41. Predpokladám, že ak by som si bol zapísal tých cca 30 kreditov, môj prechod na vysokú školu by bol výrazne jednoduchší.
Fyzika sa na MUNI vyučuje v areáli na Kotlářské ulici, kde sa okrem budov samotných ústavov nachádza aj knižnica a botanická záhrada, takže je to naozaj príjemné prostredie na učenie sa. Prednáškové miestnosti pripomínajú svojím vzhľadom stredoškolské triedy, keďže sa v nich nachádzajú klasické lavice a nie iba akési vyklápacie stolčeky. Hoci to na prvý pohľad nevyzerá príliš efektne, pri písaní poznámok z prednášok či počítaní príkladov tento priestor navyše vždy oceňujem.
Mne osobne sa Brno veľmi páči. Aj keď je to na česko-slovenské pomery veľké mesto, človeku to tak niekedy ani nepríde. Moje ubytovanie (koleje), fakulta, hlavní nádraží aj historické centrum sa nachádzajú v okruhu do pol hodiny peši. Prvý rok, čo som bol v Brne, som dokonca ani nemal kúpenú „šalinkartu“ – predplatný lístok na verejnú dopravu, pretože som sa zväčša všade dokázal dostať peši. Okrem toho sa v Brne nachádza mnoho parkov, ideálnych aj na behanie, a najmä v letných mesiacoch poteší aj blízkosť Brnenskej priehrady.
Predmetmi, ktoré sa mi najviac vryli do pamäti, sú Početní praktikum 1 a Početní praktikum 2. Ide o voliteľné predmety, ktoré nás v prvom ročníku „ako z rýchlika“ previedli celou matematickou analýzou a svojím obsahom predbiehali povinné matematické predmety. Možno sa vám zdá paradoxné, že na mňa, ktorý som sa chcel čo najviac vyhnúť matematike, zapôsobili najväčšmi práve oni. Spôsobila to osobnosť pána doktora Kurfürsta. Dokázal nám totiž vysvetliť preberanú problematiku veľmi intuitívnym spôsobom, pričom nás zakaždým aj úprimne rozosmial. Vrelo odporúčam všetkým budúcim prvákom.
Myslím, že každý, kto by sa o to aktívne zaujímal (a niekedy, ako napríklad v mojom prípade, nebolo treba ani to), sa do výskumu môže zapojiť. Práce na výskumných projektoch je dosť, takže naozaj stačí prejaviť záujem a snahu. Ja som sa už od druhého semestra zapojil do projektu na Ústave fyziky a technologií plazmatu a určite to neľutujem. Získavam praktické skúsenosti, vidím trochu do fungovania ústavu a má to aj ďalšie výhody, pričom ma práca v labáku naozaj baví. A už na začiatku druhého ročníka mám vybranú aj tému bakalárky.
Zatiaľ nie, no ak by ste mi túto otázku položili budúci rok, moja odpoveď by bola kladná. Ak sa totiž úspešne vyriešia nejaké posledné detaily, pôjdem toto leto na pracovnú stáž do Ľubľane v Slovinsku. Tú sa mi podarilo vybaviť vďaka môjmu vedúcemu bakalárskej práce Jakubu Kelarovi a zapojeniu sa do výskumného projektu, s ktorým by táto stáž mala pomerne úzko súvisieť.
Ukončiť úspešne druhý ročník, potom zvládnuť letnú stáž v Slovinsku, následne napísať a obhájiť bakalársku prácu a prejsť štátnicami. Ale kto vie, možno to celé nakoniec dopadne úplne inak. 😊 Nikdy som nebol tým, kto by si dopodrobna plánoval svoju budúcnosť, takže nechám sa prekvapiť, čo mi zajtrajšky prinesú.
Určite využite príležitosť navštíviť Dni otvorených dverí. Je to prvá možnosť, ako si môžete na vlastné oči prehliadnuť priestory jednotlivých univerzít. Ďalej si zvážte, ako ďaleko od domova ste ochotní ísť. Tiež je dobré, keď sa do nového mesta sťahujete s niekým známym a minimálne v prvých (najťažších) mesiacoch sa máte na koho obrátiť. Okrem mňa šli na MUNI aj moji traja spolužiaci z gymnázia a naozaj bolo príjemné v tej záplave neznámych ľudí sem tam vidieť známu tvár. No a nakoniec si asi zvážte aj to, na akej univerzite a s akou prestížou by ste chceli študovať. V tomto ohľade si myslím, že s MUNI chybu nespravíte.
Jaroslava Rohela zajímaly rostliny už jako malého kluka. Bavilo ho poznávat tyto „zelené poklady“, jak je sám nazývá, nejen ve sklenících v botanickém kroužku, ale i při svých dobrodružných výpravách do přírody. Studium botaniky na vysoké škole pak bylo vlastně samozřejmým krokem na cestě lemované určováním, zakládáním a lisováním nasbíraných rostlin.
Již jako malá toužila po poznání a odhalování záhad světa okolo nás. I proto si Erika Bajusová po maturitě na gymnáziu v Košicích vybrala prestižní studijní program Lékařská genetika a molekulární diagnostika na Přírodovědecké fakultě MU. Erice je 24 let a nyní pomalu dokončuje první ročník navazujícího magisterského studia. Na fakultě pomáhá s popularizací vědy i studia, takže jste se s ní mohli potkat třeba na dnech otevřených dveří nebo na veletrzích vysokých škol. Ve volném čase ráda cestuje, vaří a tráví čas s přáteli a rodinou.
